Presunúť na hlavný obsah

Dotazníkový prieskum a štatistické modelovanie pracovných hypotéz

WP4
  • Začiatok realizácie WP: 13. mesiac
  • Koniec realizácie WP: 31. mesiac

CIEĽ

Realizovať reprezentatívny dotazníkový prieskum pre štatistické overenie hypotéz o zistených kľúčových rozvojových faktoroch ekosystému.

POPIS ČINNOSTÍ A METÓD

Podľa údajov Štatistického úradu SR pracovalo v sektore výskumu a vývoja v roku 2016 na Slovensku 29,7-tisíc zamestnancov. Viac než polovica z nich je zamestnaná v inštitúciách 7 krajov SR mimo regiónu hlavného mesta (16,0-tisíc). Za posledné zachytené desaťročie, oproti roku 2006 zamestnanosť v regiónoch stúpla o 30,0%. Najviac z nich pracovalo v Košickom kraji (3,8-tisíc), nasledujú Žilinský kraj (3,1-tisíc), Nitriansky kraj (2,3-tisíc), Banskobystrický kraj (2,1-tisíc), Trnavský kraj (1,8-tisíc), Trenčiansky kraj (1,5-tisíc) a z hľadiska veľkosti regionálnej zamestnanosti v sektore najmenší Prešovský kraj (1,3-tisíc).

Vo vnútornej odborovej štruktúre dominujú technické vedy so 41,4%, spoločenské vedy zamestnávajú 16,1%, humanitné vedy 13,4%, prírodné vedy 10,9%, pôdohospodárske vedy 10,1% a lekárske a farmaceutické vedy 8,2%. Na základe geografickej a odvetvovej štruktúry bude náš prieskum distribuovaný podľa reprezentatívneho kľúča sledujúc najmenej dvojitú stratifikáciu cieľovej vzorky tisíc respondentov nasledovne:

  TT TN NR ZA BB PO KE
Prírodné vedy 8 4 14 5 24 8 45
Technické vedy 54 76 16 113 37 27 92
Lekárske a farm. vedy 8 3 1 28 2 6 35
Pôdohospodárske vedy 9 - 48 1 16 1 26
Spoločenské vedy 22 8 42 13 30 22 24
Humanitné vedy 14 - 25 34 25 18 18

Viac ako polovicu tejto vzorky budeme napĺňať na pracoviskách v sektore vysokých škôl, kde je zamestnaných 57,5% pracovníkov. Tento podiel je ďalej nadpriemerný pre spoločenské vedy (86,4%), lekárske a farmaceutické vedy (74,1%), humanitné vedy (66,1%), a naopak podpriemerný pre pôdohospodárske vedy (49,7%), prírodné vedy (44,8%) a technické vedy (42,8%).

Kvantitatívne merania a analýzy sa v sektore výskumu a vývoja štandardne opierajú o metodiku Frascati manuálu, ktorý sa vydáva už od roku 1963. V jeho kontexte budeme zisťovať detaily o priebehu výskumu a experimentálneho vývoja ako tvorivej práce vykonávanej na systematickom základe s cieľom zvýšiť objem znalostí, vrátane znalostí o človeku, kultúre a spoločnosti, a ich využitie v praxi. Bude nás v rovnakej miere zaujímať základný výskum, aplikovaný výskum aj experimentálny vývoj prebiehajúci vo verejnom sektore. Vzhľadom na veľký rozsah vysokoškolského sektora, budeme venovať značnú pozornosť dianiu vo vnútri týchto inštitúcií lokalizovaných v regiónoch. Mnoho z nich má pomerne krátku históriu a limitovaný objem výskumnej produkcie.

Budeme brať do úvahy napríklad to, že staršie univerzity sú zvyčajne lepšie zapojené do výskumu a vývoja, niektoré univerzity môžu mať vyššiu angažovanosť, lepší kontakt so súkromným sektorom, kým iné sú viac zamerané na vyučovanie študentov. Z existujúcich registrov výstupov výskumu a inovácií cielene identifikujeme pracovné tímy, ktoré sú mimoriadne výkonné v oblasti výskumu a vývoja a budeme im venovať špeciálnu pozornosť.

Budeme sledovať prúdenie finančných prostriedkov na vykonávanie výskumu z verejných zdrojov a porovnáme ho s objemom publikácií, ktoré sa objavujú v odborných časopisoch vedeckých databáz, ako napríklad Web of Science alebo Scopus. Tie nám budú priamo naznačovať oblasti a pracoviská, kde presne je sústredená výskumná aktivita v regiónoch. V prípade potreby dodatočne preskúmame disponibilitu iných foriem databáz profilov konkrétnych výskumných pracovníkov (CVTI SR, Academia, ResearchGate, Google Scholar, a iné), ktoré by nás mali nasmerovať k vhodným respondentom, pretože výskumníci sú dobrovoľne motivovaní udržiavať svoje aktualizované profily. Konečné rozhodnutie o spôsobe, akým budeme riešiť sampling bude predmetom diskusie.

V záujme čo najkorektnejších mikro-ekonomických základov pre diagnostiku výkonnosti regionálnej siete výskumných a vývojových organizácií sa pokúsime čo najpresnejšie identifikovať vnútorné aj vonkajšie faktory, ktoré ovplyvňujú výkonnosť výskumných a vývojových inštitúcií. Taktiež budeme musieť pochopiť vzájomné súvislosti týchto faktorov.

Cieľom prieskumu bude preto:

  • Určiť kritické faktory úspešnosti výskumného tímu;
  • Stanoviť vzťah medzi identifikovanými kritickými faktormi;
  • Zmerať signifikantnosť vzťahu medzi nimi;
  • Vysvetliť praktické dôsledky štatistických zistení.

Opierajúc sa o štúdiu Jordan et al. (2003) náš prieskum nadizajnujeme v záujme aktérov ekosystému, ktorí sa podieľajú na riadení výskumu. V ich ústrednom záujme je vedieť, či organizácia robí všetko pre to, aby poskytovala prostredie, v ktorom môže vznikať excelentný výskum. Ak nie, je našim záujmom pochopiť, čo možno urobiť s cieľom vylepšiť vnútorné prostredie. Organizácia môže byť nastavená v rôznej miere efektívne v zmysle optimalizácie šancí na tvorbu nových znalostí, čo naznačuje, že organizácia pravdepodobne prinesie dobrú návratnosť verejnej investície. Pokúsime sa odpovedať na otázku aké výskumné prostredie je na to vhodné a aké nie je. Zameriame sa na štyri základné okruhy:

Ľudské a hmotné zdroje - vhodnosť vybavenia, najmodernejšie vybavenie v kľúčových oblastiach, laboratórne prístroje, fyzické pracovné prostredie; kolektív, schopnosť prilákať a udržať vysokokvalitných vedcov; silné výskumné kompetencie, existencia kritického množstva zamestnancov a výskumných projektov vo vybraných oblastiach; dostatočná technická a administratívna podpora; dostatočné finančné prostriedky; príležitostí pre kariérny rast; odmeny za výkon, peňažné a nepeňažné odmeny za zásluhy, medzinárodné uznanie; konkurenčné platy a benefity, dostatočne vysoké na to, aby prilákali najlepších; úcta, rešpektovanie rozmanitosti bez ohľadu na vzdelanie a pracovné miesto.

Inovácia, cross-fertilizácia myšlienok - financovanie a sloboda nasledovať nové myšlienky, dostupné zdroje na presadzovanie nových myšlienok, manažment, ktorý podporuje prijímanie rizík a rozpozná dobré nápady; nadšenie pre prácu a optimizmus, že vedecký a technický problémy sa dajú vyriešiť, stimulujúca práca; autonómia, sloboda a autorita v riadení priebehu vlastného výskumu, sloboda priniesť nové nápady a kontakty; adekvátny čas robiť výskum, primeraný čas na sústredenie sa, byť kreatívny, publikovať; záväzok ku kritickému mysleniu, rešpektovanie myšlienok ostatných, záväzok voči vedeckej metóde, dobrá vedecká prax; vnútorná cross-fertilizácia ideí, krížové efekty a zdroje na uľahčenie interakcie medzi disciplínami, podpora multidisciplinárnych prístupov; externé mechanizmy spolupráce a interakcií, podpora účasti na konferenciách, interaktívne výmeny; účinné externé revízie, spravodlivé a efektívne využívanie recenzií a výborov, externé zdroje spätnej väzby, adekvátne úsilie pri príprave v porovnaní s prínosmi revízií; reputácia pracoviska, pracovníci s dobrou históriou a povesťou, dokumentácia výnimočnosti prináša vynikajúci a relevantný výskum, vedúci manažér, ktorý je výraznou osobnosťou v odbore.

Riadenie a vnútorné procesy - spravodlivé, dobre plánované delenie zdrojov, kritériá pre prideľovanie zdrojov sú jasné, známe a považované za spravodlivé; rozhodný, informovaný manažment; integrita, dôveryhodnosť v súlade s rozhodnutiami založenými na údajoch; vedúci riadiaci pracovníci s pridanou hodnotou, so zručnosťami, technickými znalosťami na zastupovanie, schopnosť chrániť zamestnancov pred vnútornou politikou; vnútorná spolupráca a tímová práca, zameriava sa skôr na tímovú prácu a internú spoluprácu ako vzájomnú vnútornú súťaž o zdroje; dobrý interný a konzistentný, efektívny systém komunikácie v rámci pracoviska pokiaľ ide o zdroje, dobrá komunikácia o aktuálnych činnostiach, ochota ľudí zdieľať informácie; efektívne vnútorné systémy a procesy v politikách a postupoch; konkurencieschopnosť v štruktúre nákladov, ktorá umožňuje dobrý pomer miezd voči nepriamym nákladom na výskum.

Nastavenie a dosahovanie cieľov - jasné a presvedčivé vízie budúcnosti, ktoré pomáhajú vytvárať kontext pre pochopenie prideľovania zdrojov a prijímanie iných rozhodnutí, všeobecné presvedčenie že pracovisko ide správnym smerom a že výskum je v súlade s touto víziou; kontinuita v oblasti financovania, tém výskumu, konzistentné smerovania tém výskumu, projekty financované na viac-ročnom základe, jasné prepojenia; investície do budúcich kapacít; dobrý a priamy vzťah so sponzormi, sponzori si sú vedomí výskumných kapacít a poskytujú pravidelnú spätnú väzbu; systematický proces pre identifikáciu príležitostí; silná podpora základného výskumu; integrované a relevantné portfólio projektov, rozsah a hĺbka s vysokým potenciálom výskumu a vývoja s cieľom ovplyvniť reálne potreby; dobré projektové plánovanie a realizácia, zodpovednosť za stanovenie a plnenie cieľov, schopnosť dostať z výskumu produkt; vhodnosť metód merania úspechu, formálne kritériá úspechu a odmien v súlade s vynikajúcim výskumom.

VÝSTUPY

  • (I)Reprezentatívny dotazníkový prieskum medzi aktérmi ekosystému;
  • (J) Štatistické testovanie hypotéz o kľúčových rozvojových faktoroch.

 

 

 

zdieľať článok